Posttraumatický stresový syndóm

Slovensko by sa malo vzdať časti svojho územia.

Na svetovom ekonomickom fóre zaznievajú výzvy, aby sa Ukrajina vzala časti svojho územia a takto dosiahla mier v konflikte s RF.

Ale nie len tam zaznievajú tieto myšlienky. V podobnom duchu sa vyjadrujú aj vrcholný predstavitelia Francúzska, Nemecka,… A nielenže sa v podobnom duchu vyjadrujú, ale ich činy keď brániacej sa Ukrajine poskytujú len, malú vojenskú pomoc, aj to oneskorene, tiež korešpondujú s ich vyjadreniami.

Žiaľ názory, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia majú v sebe racionálne parametre. Zrejme vychádzajú aj z hlbšej znalosti dôvodov konfliktu. Ako som už písal aj nedávno, dôvodom konfliktu bolo to, že na východe Ukrajiny žije pomerne početná ruskojazyčná komunita, ktorá bola po anexii Krymu pochopiteľne utlačaná, ako pomsta za anexiu Krymu.

Ako bola utlačaná ruskojazyčná komunita na východe Ukrajiny? Tak napríklad na územiach ako Donbas či Luhansk, ktoré ovládali západom označovaný proruský separatisti, (kde pred separáciou týchto území tvorila ruskojazyčná komunita odhadom 56,1% a viac) tak tam ťahali tam žijúci Ukrajinci za kratší koniec – v školách sa ich deti nemohli vzdelávať v ukrajinskom jazyku, ukrajinský jazyk sa nemohol používať v úradnom styku, a dokonca rozprávať na týchto územiach na verejnosti ukrajinsky znamenalo zahrávať sa so svojím osudom, alebo inak povedané zahrávať sa s ohňom…

Ostatné územia na východe Ukrajiny, ktoré susedili s týmito západom označovanými odštiepeneckými územiami a RF, kde ruskojazyčná komunita tvorila odhadom 42,3% a menej a boli pod kontrolou Ukrajiny, tak tam to bolo presne v opačnom garde, – deti ruskojazyčnej komunity sa nemoholi vzdelávať v ruskom jazyku, ruský jazyk sa nemohol používať v úradnom styku a dokonca rozprávať na verejnosti na týchto územiach po rusky znamenalo zahrávať sa so svojím osudom alebo inak povedané s ohňom… Z tohto dôvodu začínala byť táto ruskojazyčná komunita na týchto územiach rýchlo eliminovávaná.

Z tohto dôvodu ruskojazyčná komunita na týchto územiach na východe Ukrajiny kontrolovaných Ukrajinou silno volala po štandardných menšinových právach. 

Žiaľ západ bol hluchý a slepý k týmto volaniam a aj v tomto sa prejavil dvojaký meter západnej demokracie.

Avšak RF pochopiteľne nebola hluchá a slepá k týmto volaniam a vypočula tieto volania o pomoc. 

Aj keď západom označované odštiepenecké územia ovládané západom označovanými separatistami Donbas a Luhansk nezískali svoj separatistický status priamym zásahom ruskej armády, neboli pod kontrolou Ukrajiny. Ukrajina nemohla efektívne zasiahnuť z dôvodu odporu miestnej ruskojazyčnej komunity v týchto odštiepeneckých regiónoch, ku ktorej sa chtiac či nechtiac musel pridať aj zvyšok tohto západom označovaným separatistického územia, inak by trpel perekúciou. A tento odpor hlavne z toho dôvodu nedokázala Ukrajina v týchto oblastiach Donbasu a Luhanska zlomiť. Aj pre tichú podporu a dodávky zbraní RF.

 
Takže Donbas a Luhansk neboli pred 24.2.2022 primárnym cieľom RF. Boli ním ostatné územia na východe Ukrajiny, kde bola v určitom počte prítomná ruskojazyčná komunita, ktorú sa Ukrajina snažila eliminovať.

Každému musí byť zrejmé, RF a UA v otázke menšinových práv ruskojazyčnej menšiny v územiach na východe Ukrajiny, zhodu po anexii Krymu za zeleným stolom nenašli.

Aký je výsledok? Nuž prehovorili zbrane.
Aký bude výsledok? Väčšia či menšia časť ruskojazyčného východu bude pripojená k RF.

Teraz je otázka, aká veľká časť UA bude pripojená k RF. Neschvaľujem tento postup, som proti Ruskej agresii. Žiaľ nemôžeme si.

A aj na svetovom ekonomickom fóre toto vedia. Preto tam zaznievajú výzvy, aby sa Ukrajina vzdala časti svojho územia. Tieto pragmatické výzvy zaznievajú od ľudí, ktorí sa dlhodobo pohybujú v priestore medzinárodných vzťahov, majú bohaté skúsenosti, poznajú históriu, vedia z nej čerpať a vedia aj preto pomenovať veci pravými menami a aj preto vedia nájsť najlepšie riešenie. Chcem zdôrazniť, že vedia nájsť najlepšie dlhodobé riešenie. Riešenie ktoré ušetrí ľudské životy a utrpenie, bude správne z dlhodobého hľadiska nielen pre strany sporu ale aj v širšom kontexte.

Či chceme alebo nie a či sa Ukrajina vzdá dobrovoľne časti svojho územia alebo sa ho nevzdá dobrovoľne, o časť svojho územia príde. 

Čo to bude znamenať pre Slovensko? Nuž dosť veľa. Možno až veľmi veľa. Prečo? Pretože aj na Slovensku žije početná inojazyčna menšina. Maďarská menšina. A teda aj na Slovensku môže veľmi ľahko situácia dospieť do takého štádia, keď táto menšina bude pociťovať nedostatok priestoru na sebarealizáciu ( aj keď ho v skutočnosti má až nadmieru ) a z Budapešti budú zaznievať výzvy, aby sa Slovensko z tohto dôvodu vzdalo časti svojho územia. 

Táto či podobná situácia skôr či neskôr nastane, či si to priznáme alebo nie.  Možno ani nie preto, že maďarská komunita ( zámerne nepoužívam výraz menšina, pretože slovenskou vládou označovaná maďarská menšina na juhu Slovenska nie je menšinou na veľkej časti južného územia Slovenska, ale je tam v reále väčšinou a dokonca takou väčšinou, že je to takmer etnicky čisté a homogénne územie s dominanciou maďarského jazyka ) nebude spokojná s  nadštandardne vysokým postavením, a bude chcieť ešte viac. 

Pýtate sa čo môže byť ešte viac ako „vysoko nadštandardné menšinové práva“? Nuž odpoveď je jasná – „ešte vyššie ako ako vysoko nadštandardné menšinové práva“? A pýtate sa, čo môže byť ešte viac ako „ešte vyššie ako vysoko nadštandardné menšinové práva“? Nuž “ ešte vyššie ako ešte vyššie vysoko nadštandardné menšinové práva“? Nuž a pýtate sa čo môže byť viac ako „ ešte vyššie ako ešte vyššie vysoko nadštandardné menšinové práva “? Nuž možno už len prirodzené, nenásilné administratívne začlenenie maďarskej komunity (a splnenie ich oprávnenej požiadavky a túžby ???) do nových administratívnych hraníc Maďarska, ktoré by nakreslil Západ možno mierovou cestou za zeleným stolom západu po vzoru Mníchovskej dohody, po mnohých výzvach na to, aby sa Slovensko vzdalo časti svojho územia.

Tak ako tieto výzvy zaznievajú aj na svetovom ekonomickom fóre v súčasnosti na adresu Ukrajiny. A dopadne to tak isto ako na Ukrajine. Je to iba otázka času.

A o to maďarskej menšine na juhu Slovenska a vláde v Budapešti ide. Čas hrá v nastavení súčasných okolností v prospech Budapešti.

Pretože príklad na východe Ukrajiny dá argumenty Budapešti, Slovensko o časť svojho územia príde. Je to iba otázka času. 

A čo by Slovensku pomohlo, aby neprišlo o časť svojho južného územia v prospech Budapešti? Nuž, keby vedelo Slovensko zmeniť súčasné nastavenie okolností tak, aby čas hral v prospech Slovenska. 
Nuž, je to ťažká úloha. Že by nerealizovateľná?

Ale Ukraine sa podarilo zmeniť nastavenia okolností tak, aby čas hral v jej prospech. Či ani veľmi nie? A ak áno tak sa Ukrajine zmeniť nastavenie okolností tak, aby čas hral v ich prospech podarilo len za neprimerané veľkú cenu. Možno áno. Či nie? Preto je nastavenie okolností tak, aby čas hraj v niečí prospech ťažká úloha. Možno veľmi ťažká. A možno nie celkom nerealizovateľá. Či?

Pretože príklad na východe Ukrajiny dá argumenty Budapešti, Slovensko o časť svojho územia príde. Je to iba otázka času. 

Sú na to dva spôsoby. Buď prehovoria zbrane, keď armáda jednej krajiny prekročí administratívne hranice inej krajiny a odpor prekonáva zabíjaním, (tento spôsob neschvaľujem, som proti použitiu hrubej sily a krviprelievaniu a odsudzujem toto konanie), (na druhej strane odsudzujem aj dvojaký meter západnej demokracie – asi všetci odsudzujeme dvojaký meter vo všeobecnosti – nielen vtedy, ak ho využíva západná demokracia). Alebo druhý – inteligentnejší spôsob. 

Ten je popísaný vyššie.