Tak toto nie je až také ťažké. Lenže ani celkom netuším, kam to povedie. Lenže sám si neviem pomôcť a potreboval by som asi pomoc nejakého dobrého odborníka.
Moja diagnóza asi nie je celkom kráčavá, teda pardon – bežná. A asi preto to bude chvíľu trvať, kým nájdeme vhodnú terapiu a postup. Aj včera či predvčerom som čítal, že v nejakom katalógu ochorení, či nejakej klasifikácii ochorení alebo nejakom podobnom zozname, registry, či výbere, sa ešte nenachádzajú rôzne prejavy ľudského tela či ľudskej duše, ktoré môžu človečke spôsobovať diskomfort. Alebo niečo podobné.
Vraj tam nie je ani Chorobné prejedanie sa. Ale čo také Chorobné prepíjanie sa, alebo Chorobné prespávanie sa, či Chorobné preoddychovanie sa, alebo Chorobné preinfluencerovanie sa, alebo mnohé ďalšie? Už len to, že v týchto registroch nie je mnoho a mnoho ďalších ľudských ťažkostí samo o sebe evokuje, že ešte máme čo objavovať.
Aj jeden môj známy influencer tiež dosť trpel. Nikto mu nevedel určiť správnu diagnózu. Lebo Chorobné preinfluencerovanie sa ešte nebolo zapísané do toho správneho registra! A dlho ho síce liečili, ale na zapísanú diagnózu. A tá jeho bola tá nezapísaná. Správne ho mali liečiť na Chorobné preinfluencerovanie sa. A to nerobili. A to bola chyba.
To by ešte samo o sebe nebolo až také zlé, lenže nie je veľa ľudí, ktorí radi niečo objavujú. A to je zlé. Lebo táto nechuť objavovať nové a nové ochorenia často vedie k tomu, že príde človečka k lekárke a zhodou okolností k takej, ktorá z rôznych aj nie jej osobných dôvodov nerada objavuje nové ochorenia. A keď máte napríklad Chorobné preoddychovanie sa, nevie toto vaše trápenie správne zdiagnostikovať, hneď na prvý krát.
A keďže Vás nechce táto lekárka poslať domov bez nejakého vhodného medikamentu, nejaký vám predpíše. Taký nejaký vhodný, čo neurobí veľkú šarapatu, ale ani nepomôže. A to preto, aby ste sa k nej opakovane vracali. Veď poisťovňa to lekárke preplatí, nie? A to nie je na zahodenie? Či? Aj snaha lekárky musí byť ocenená. Nie? A aj človečka bude spočiatku cítiť satisfakciu. Aspoň malú, na začiatku.
Táto dejová línia sa môže koniec koncov vyvíjať rôznymi smermi. Horšie je keď človečka dosť trpí. Ale aspoň keď lekárka prejavuje empatiu a predpisuje ďalšie a ďalšie vhodné medikamenty. Síce nevieme, pre koho sú viac vhodné a kto z toho má lepší profit. Nevadí. Život ide ďalej. Veď predsa, keď ešte nemáme v registroch chorobné preoddychovanie sa. A aj keď lekárka trošičku, ale len trošičku šípi, že nevie čo šípi, povie si, že najlepšie bude, keď toto neznáme ochorenie budeme liečiť tak, ako niektoré už známe a takto k tomu bude pristupovať.
Nuž, nevieme ako dlho bude tento príbeh trvať, ale asi nie krátko. Len dúfajme že to človečka bude tie roky vedieť znášať.
Nuž, chorobné preoddychovanie sa, to asi bude dlho trvať, kým ho zaradia do registra. Tak, ako mnohé iné. Možno aj to moje. Lebo trpím. A veľmi. A bojím sa ísť k lekárke, aby moje neobjavené ochorenie neliečia ako už objavené. Lebo na výber má mnoho už objavených ochorení. Teda výber má – aby ma zaradila a aby som nevyčnieval z radu.
Schizoidný postraumatický stresový preoddychovací syndróm. Alebo nejaká podobná zmes, to by sa mi páčilo. Ale kľudne aj niečo iné.
Ľubomír
Celá debata | RSS tejto debaty