Posttraumatický stresový syndóm

Vedenie krajiny v poslednej dobre rozdáva peniaze rôznym skupinám obyvateľstva. A nie sú to všetko iba malé sumy. Prilepšia si rodiny s deťmi, dôchodcovia dostali už teraz trinásty dôchodok, učitelia dostali pridané jednorazovo 500 teraz zdravotné sestry 120-350…

Ale nie všetci sú spokojný. Bodaj by boli. Veď inflácia sa blíži k 14%. Tá oficialna. V skutočnosti je to dobre cez 20%.
Nuž keď má niekto v čistom 700 euro a dostane k tomu 130 či 160 navyše, nie je to zlé, ale ani žiadna extra výhra. Predsa len je to lepšie.
Ale čuduj sa svete, sú aj profesie, čo sa dozvedám, kde zvýšenie má byť priemerne o 550 euro mesačne. To sa už lepšie počúva. Keď priemerne 550 to znamená, že niekto dostane možno 330 a niekto možno 720 euro to už je slušné. Najmä keď minimálka v hrubom je tiež 700 od 1.1.

A vraj tých priemerne 550 je asi 15% z ich platu. To je potom asi ±3300 mesačný plat v priemere. Plus 550 je takmer ±4000 eur mesačne. To nie je zlé. Vedeli by ste z toho vyžiť? Nuž  91,36%  ľudí by bolo nadšené z takého príjmu.

Lenže pre istú skupinu je to strašne málo a nevedia z toho vyžiť. Predstavte si. Vraj sú to lekári. Vraj hodia lekárske plášte na stôl a pôjdu za dvojnásobným platmi do zahraničia.
Možno by si to mohli dovoliť. Inokedy. Ale teraz. V tejto dobe? Keď mnohí, musia ťažko, veľmi ťažko pracovať za 700 euro. Nemali by byť ako lekári trochu ľudský a solidárny. Byť lekárom to nie je to isté ako byť pracovníkom v pekárni, dokladať tovar v obchode, alebo pracovať na stavbe. 

Práve teraz, v tejto dobe. Asi si nevšimli , že sme vo vojne. Ostatne, ešte veľa ľudí si nevšimlo, že sme vo vojne. Áno, na Slovensku nestrieľajú samopaly, raketomety, delá či húfnice. To ešte neznamená, že nie sme vo vojne. Že sa bojuje len na Ukrajine.

Áno, aj Slovensko je vo vojne. Táto vojna sa ukazuje trochu inak. Trojnásobnými cenami plynu, elektriny, dreva, benzínu, nafty, drahými potravinami. Áno aj to je vojna, ak ste si nevšimli a môžbyť ešte prituhne. Myslíte, že si nemusíme pomáhať. Treba sa chovať bezohľadne? Nie. Podľa mňa, už teraz, v tejto dobe, by sme mali byť solidárny. A keď niekto má 4000 mesačne, nemal by sa chovať bezohľadne a hádzať plášť na stôl.

A ako dosiahnuť a umravniť niektoré profesie. Nuž, vo vojnovej dobe sa to dá. Ak sme vo vojne, ani bojaschopný muži nemôžu ísť do zahraničia a do bezpečia len tak a prečkať besnenie. Majú povinnosti voči svojim predkom aj potomkom. Keď môžeme počas vojnového stavu obmedziť veľkú bojaschopnú skupinu ľudí a nedovoliť im opustiť krajinu, môžeme to isté urobiť aj s lekármi a ďalšími profesiami veľmi dobre plateními z verejných zdrojov.  
V stave núdze či vojny im môžeme obmedziť cestovateľský apetít. Áno môžme. Oni tu vyštudovali, žijú tu ich rodičia, starí rodičia, a chceme aby aj naše deti tu žili. Ak budú lekári na Slovensku riadne pracovať, (lebo to je ich poslanie), nezahynú. Ich život môže byť slušný a na úrovni. Stačí ich len trochu umravniť. Netreba sa báť. Ani nechať okrádať. Je možné ich umravniť. Slušne. Nebudú hádzať plášte na stôl. Bude sa im tu páčiť. ( S takým platom, nie? Vám by sa nepáčilo?) A nielen im, aj ďalším profesiám veľmi slušne platenými z verejných zdrojov.