Posttraumatický stresový syndóm

Ako som už písal nedávno, Budapešt sa nikdy nezmierila a Trianon a nové hranice nikdy neuznala. Je to len logické. Ani jedna krajina, ani Budapešť, nesúhlasí so stratou časti svojho územia. Územie, na ktorom žije národ maďarský nikdy nebude patriť Slovensku. Nikdy.

A skôr či neskôr sa znova strane súčasťou Maďarska.

Nielen preto, že to tak chce vláda v Budapešti a obyvatelia Maďarska v jeho súčasných administratívnych hraniciach.

Ďalším a rovnako vážnym dôvodom prečo územie Slovenska, na ktorom žije národ maďarský ( na Slovensku, naivnou slovenskou vládou a naivnou slovačou, ktorá na južnom Slovensku nežije a preto ani reálne nemôže vedieť, čo sa tam deje – že to nie sú maďarsky hovoriaci občania Slovenska, ani nič podobné – ale vo svojej podstate sú to národ maďarský – tak aj svoje deti od malička vychovávajú aj v súčasnosti) nikdy nebude patriť Slovensku je ten, že to samotný tento národ maďarský žijúci v súčasných administratívnych hraniciach Slovenska nechce.

Ani nemôžu chcieť. Ani krava svojmu teľaťu nehovorí, že je koza.

Je to logické a prirodzené. Vie to Budapešť, vie to celé Maďarsko v jeho súčasných administratívnych hraniciach, vie to národ maďarský žijúci momentálne v administratívnych hraniciach Slovenska a vedia to aj ostatní. Nevedia to len tí, o ktorých som už písal vyššie.

Tí, ktorí nevedia pomenovať veci pravými menami. A aj to je dôvod prečo Slovensko o časť svojho územia príde. Prakticky od vytvorenia súčasných administratívnych hraníc v strednej Európe vedie Budapešť Tichú vojnu voči susedom s cieľom dosiahnuť znovu zjednotenie rozdeleného národa maďarského. A nie je to len Budapešť, čo vedie Tichú vojnu aj proti Slovensku. Spolu s ňou ju vedie proti Slovensku aj národ maďarský žijúci v súčasných administratívnych hraniciach Slovenska.

Len vláda SR a aj slovač, čo nežije na juhu Slovenska ( na tento účel označovaná ako „ostatná slovač“ ) to nevie. Áno, Tichú vojnu proti Slovensku nevedie len Budapešť, ale spolu s ňou aj národ maďarský žijúci v súčasných administratívnych hraniciach Slovenska.

A aj preto má Slovensko veľký problém. Vlastne je ich niekoľko. Jeden je ten, že vláda SR a aj ostatná slovač sa tvária, že je všetko v poriadku a proti Slovensku sa žiadna vojna, ani Tichá vojna nevedie. Druhý problém je, že vláda SR a aj ostatná slovač nevie, čo je to Tichá vojna, aké sú jej formy, aké prostriedky sa v nej používajú…

Najnovším príkladom ako Slovensko prehralo ďalšiu bitku v Tichej vojne a ako ľahko prichádza o svoje južné územia je to, s akou ľahkosťou Maďarsko skupuje slovenskú úrodnú pôdu a stráca historické pamiatky, ktoré znova skupuje Maďarsko. Takže na južnom území Slovenska v jeho súčasných administratívnych hraniciach nie je len dominantný maďarský jazyk, ale aj pozemky sú vo vlastníctve Maďarska a vo vlastníctve sú aj historické pamiatky.

A čo proti tomu robí vláda SR? Nuž ministerstvo ZV napíše nótu a vec je vybavená. Maďarsko si s ňou utrie z***k a Maďarsko ide kupovať ďalšia historickú pamiatku. Toto je príklad ako Slovensko prehráva jednu bitku Tichej vojny za druhou. Slovensko dostáva jednu facku za druhou a ešte aj poďakuje.

A to čo sa deje na východe Ukrajiny, keď sa RF snaží získať časť územia na východe Ukrajiny a trhá Ukrajinu na kusy, tak na to sa v Budapešti radi pozerajú.