Posttraumatický stresový syndóm

Nedávno som písal o zmluve s USA o spolupráci vo vojenskej oblasti. Áno,  je vnímaná dosť kontroverzne na Slovensku. Ale ako som už písal, keď sa na to pozrieme z pohľadu, že by na Slovensko mohla priniesť, atómové zbrane nemusí to byť márne! Veď kto nám len tak, pre nič za nič ponúka atómové zbrane a s nimi aj bezpečnosť a potrebnú odstrašujúci silu? Kto? Je tu ešte niekto iný ako USA? Nie je. Široko ďaleko nie je. A ešte nám za to zaplatia nemalé peniaze a obnovia letiska a ďalšiu infraštruktúru! Preto by sme túto šancu nemali premárniť a doplniť zmluvu v tom zmysle, že nechceme na našom území len 12 atómových bômb, ale chceme aspoň 20-24 kusov.

Kuviče hlasy tu budú vždy, lenže disponovať atómovými zbraňami nie je na zahodenie. No nie je. Len si predstavte, že by sme sa dostali do sporu s Ruskou federáciou. Stačilo by keby pani prezidentka Čaputová povedala, že pustite tam na tých Rusov štyri atómové bomby. Hneď by sa im roztriasli kolená a podpísali by kapituláciu. To nie je na zahodenie. Mohli by sme mať tým pádom vplyv na veľkú časť sveta a s tým aj prístup k plynu a rope. To v dnešnej dobe, keď ceny týchto a aj ďalších komodít stúpajú určite Slovensku prinesie pozitíva. Alebo sa nás to zdražovanie netýka. Týka, a veľmi.

A keď by USA váhali, či nám dajú tých 24 atómových bômb, mohli by sme im za to ponúknuť ešte napríklad dodatočné kapacity, napríklad z 50% zľavu na stravovanie a catering, alebo alebo zľavu na ubytovanie, prípadne zdravotné práce  a sociálne služby. 

Nepremárnime túto príležitosť a uvážme zodpovedne všetky stránky a taktické a strategické dopady. Takáto možnosť sa neopakuje často.